Celoeurópska daň z hazardných hier? Poľský premiér Donald Tusk presadzuje nový zdroj príjmov

Významný posun v európskej politike hazardných hier je možno na obzore, keď poľský premiér Donald Tusk predkladá v Bruseli kontroverzný návrh. Počas stretnutia lídrov Vyšehradskej skupiny v Bratislave Tusk vyzval na seriózne zváženie hazardnej dane na úrovni EÚ. Tento krok má zabezpečiť financovanie budúceho dlhodobého rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034. Tuskova logika sa zameriava na identifikáciu nových zdrojov príjmov, ktoré by nezaťažovali pracujúcich, ale namiesto toho by sa zamerali na digitálne služby, kryptomeny a hazardné hry.

Myšlienka odvodu z online stávkovania nie je v kuloároch Európskeho parlamentu úplne nová, ale Tuskova podpora jej dodáva nový impulz. Parlament už identifikoval online hazardné hry ako potenciálny zdroj „vlastných zdrojov“ pre rozpočet EÚ. Odhady naznačujú, že takýto odvod by mohol byť pre financie Únie vysoko lukratívny.

„Chcel by som, aby sa návrh Európskeho parlamentu týkajúci sa daní z hazardných hier a kryptomien bral vážne.“ - Donald Tusk, premiér Poľska

Čísla a fakty

Parlamentné odhady uvedené v rozpočtových diskusiách naznačujú, že odvod z online hazardných hier by mohol generovať od 2 do 4 miliárd eur ročne. Zatiaľ však nebola dohodnutá žiadna konkrétna sadzba dane ani jej štruktúra. Kontext Tuskovej domácej scény v Poľsku poukazuje na to, prečo je toto pre prevádzkovateľov citlivá otázka. Poľsko v súčasnosti uplatňuje 12-percentnú daň z obratu zo stávok na šport, čo je jedna z najvyšších v Európe. Údaje od H2 Gambling Capital ukazujú, že celkový hrubý príjem z hazardných hier (GGR) zo stávok na šport v Poľsku dosiahol v roku 2026 sumu 1,62 miliardy eur, na základe predpokladaného obratu 5,07 miliardy eur. Vysoké dane v Poľsku už viedli k vysokým maržiam okolo 32 percent, keďže prevádzkovatelia sa snažia vykompenzovať vysokú fiškálnu záťaž.

Súvislosti

Napriek politickému nadšeniu zo strany niektorých lídrov je cesta k hazardnej dani na úrovni celej EÚ plná právnych a politických prekážok. Zdaňovanie zostáva suverénnou záležitosťou členských štátov a akákoľvek zmena príjmového systému EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas Rady. Okrem toho každá členská krajina musí schváliť rozhodnutie v súlade so svojimi národnými ústavnými postupmi. Pre priemysel hazardných hier je hlavným záujmom potenciál dodatočnej vrstvy zdanenia nad rámec existujúcich národných poplatkov. To je obzvlášť relevantné na trhoch ako Nemecko, kde Štátna zmluva o hazardných hrách z roku 2021 (GlüStV 2021) už vytvorila komplexné a vysoko zdaňované prostredie.

Prečo je to dôležité pre nemeckých hráčov

Pre hráčov v Nemecku by mohla mať daň v rámci celej EÚ priame dôsledky na ich herný zážitok. Nemecký trh je prísne regulovaný GGL (Spoločným úradom pre hazardné hry štátov), ktorý zavádza mesačný limit vkladov vo výške 1 000 eur na všetkých platformách prostredníctvom systému LUGAS a limit 1 euro na zatočenie na virtuálnych automatoch. Ak by sa zaviedla dodatočná daň EÚ, licencovaní prevádzkovatelia by mohli byť nútení znížiť výplatné pomery alebo obmedziť bonusové ponuky, aby zostali ziskoví. To by mohlo neúmyselne prilákať hráčov k nelegálnym offshore stránkam, ktoré nedodržiavajú daňové zákony EÚ ani nemecké štandardy ochrany hráčov, čím by sa podkopal primárny cieľ GlüStV 2021, ktorým je presmerovanie trhu.

Čo to znamená pre kasína s licenciou GGL

Prevádzkovatelia, ktorí momentálne držia licenciu GGL, už čelia značným nákladom na dodržiavanie predpisov. Nová daň EÚ by predstavovala ďalšiu finančnú prekážku v prostredí už aj tak nízkych marží. Hermann Pamminger, generálny tajomník Európskej asociácie kasín, poznamenal, že zvládanie vysokých daňových zaťažení bez ohrozenia spotrebiteľského zážitku je takmer nemožné. Ak EÚ pridá daňovú vrstvu nad nemeckú daň z obratu na automaty a poker, konkurencieschopná výhoda legálnych prevádzkovateľov oproti čiernemu trhu sa bude naďalej zmenšovať. Odvetvie bude pozorne sledovať, či Tuskove návrhy získajú dostatočnú podporu na prekonanie vysokej prahovej hodnoty jednomyseľného súhlasu v Bruseli.